Kyberšikanovanie spôsobuje mnohým deťom neznesiteľné utrpenie. Následkom môže byť doživotná trauma i samovražda
Hoci dieťa sedí v tichosti doma vo svojej izbe, v skutočnosti môže za dverami prežívať utrpenie, aké si rodič nevie ani predstaviť.
Hoci dieťa sedí v tichosti doma vo svojej izbe, v skutočnosti môže za dverami prežívať utrpenie, aké si rodič nevie ani predstaviť. Kyberiškanovanie je neželaná skúsenosť, ktorá otrasie detskou dušou v jej základoch.
Digitálne technológie, internet a sociálne siete nie sú pre deti len prostriedkom na zábavu. Stávajú sa veľmi skoro neoddeliteľnou súčasťou ich sociálneho života. A tak ako v bežnom živote, tak aj v tomto priestore dochádza v kontakte s ľuďmi k negatívnym skúsenostiam vo forme ubližovania. Ide o kyberšikanovanie – agresívne správanie, ktoré sa odohráva prostredníctvom digitálnych technológií a prináša obetiam mnoho utrpenia. Deje sa opakovane pod rúškom anonymity, má jasný zámer a tyran má nad obeťou jednoznačnú prevahu. Najčastejšie k nemu dochádza prostredníctvom sociálnych sietí ako Facebook, Instagram, Tik Tok, kde je prítomné veľké publikum alebo súkromných správ na sieťach, sms správ, e-mailov či online hier.
Ubližovať online je jednoduché
Dnešné deti sú digitálne zručné a veľmi ľahko si nájdu spôsoby, ako ublížiť svojim rovesníkom v online svete. Urážky, nadávky, vyhrážanie, vydieranie, obťažovanie, šírenie osobných informácií, fotografií alebo videí, ale aj ohováranie – to všetko sú bežné praktiky, ktoré deti a dospievajúci pri online ubližovaní využívajú. Veľké publikum je faktor, ktorý utrpenie obete znásobuje. Masa známych či neznámych detí sa prizerá, prípadne sa smeje, čo agresora ešte viac povzbudzuje v pokračovaní jeho správania.
Detskí psychológovia sa často stretávajú aj s prípadmi vylúčenia dieťaťa z virtuálnej skupiny, krádeže identity, vytvárania falošných zosmiešňujúcich profilov alebo nenávistných skupín. To je všetko správanie, ktoré sa detí v dospievajúcom veku hlboko dotýka. V tomto období odpútavania sa od rodičov potrebujú cítiť oveľa viac prijatie v rovesníckych skupinách. Ak sú v triede či na krúžku naopak vylučované alebo zosmiešňované, vnímajú to tragicky.
A čím sa dieťa previní, že sa stane obeťou takéhoto správania? Dôvodom na šikanovanie môže byť čokoľvek nepodstatné. Stačí, že dieťa je v niečom trochu odlišné a ľahko sa stane terčom negatívneho záujmu. Môže byť o niečo menšie, pomalšie alebo aj múdrejšie či obľúbenejšie učiteľmi. Stačí, že na to niekto začne opakovane upozorňovať, zveličovať to, zosmiešňovať, a tak roztočí špirálu ubližovania, ktorú je ťažké zastaviť.
Pred kyberšikanou neutečieš
Pred neželanou pozornosťou v online priestore je prakticky nemožné uniknúť. Donedávna si deti ubližovali v triedach, na školských dvoroch, športových tréningoch alebo na ihriskách. Keď sa vrátili domov, boli na bezpečnom mieste, kde si mohli od agresie aspoň chvíľu oddýchnuť a načerpať nové sily. Online priestor vytvoril ďalšie rozsiahle možnosti, ako rýchlo a ľahko zasiahnuť obeť a ublížiť jej. Deti tak nenájdu pokoj už ani vo svojej vlastnej izbe. Sú zastihnuteľné kedykoľvek a kdekoľvek. Podľa výskumov dnes často obeť zažíva agresívne správanie duplicitne – vo fyzickom aj vo virtuálnom priestore. Je tak pod tlakom nepretržite. Mnohí agresori si neuvedomujú, že ohrozované dieťa sa môže cítiť bezmocne, nevie bojovať a môže dospieť do stavu, že nevidí z danej situácie žiadne východisko. Šikanovanie tak môže nadobudnúť obludné rozmery a mať fatálne následky v podobe sebapoškodzovania, úzkostných a depresívnych stavov, ktoré môžu viesť až k samovražde. Aj výskumy potvrdzujú, že deti, ktoré sú šikanované vo virtuálnom priestore, prežívajú v porovnaní s tradičnými obeťami šikanovania vyššiu mieru depresie, úzkostných stavov a osamelosti.
Na internete je silný každý
Virtuálny priestor dáva príležitosť prejaviť svoje agresívne správanie komukoľvek. Nezáleží na veku, vzhľade ani na fyzickej sile. Kyberšikanovanie môže prebiehať medzi rovesníkmi, ale obeťou sa môže stať aj učiteľ, ktorého atakuje žiak, aby sa mu pomstil za zlú známku. Útočiť tu môže mladší na staršieho aj slabší na silnejšieho. Bariéry, ktoré existujú v reálnom svete, v online priestore nie sú. To dodáva odvahu ďaleko väčšiemu počtu ľudí správať sa násilne a prekračovať pri tomto správaní aj svoje vlastné morálne hranice.
Agresorov fascinuje pocit anonymity a nedostihnuteľnosti. Používajú rôzne falošné kontá, pseudonymy a prezývky. Obeť tak nikdy nemusí zistiť, kto ju v skutočnosti obťažuje. Vďaka tomu si tyrani v online priestore zväčša dovolia viac, ako by zvládli v kontakte s obeťou z očí do očí. Keďže nie sú pri ubližovaní s obeťou naživo, nevidia ani priame dopady svojho správania. Slzy obete sú pre nich neviditeľné. Následky svojho konania tak nedokážu vyhodnotiť správne a nevedia posúdiť, akú škodu môžu napáchať.
Prečo deti šikanujú iných?
Dôvody môžu byť rôzne. Niekedy ide o zvedavosť a dieťa testuje svoje hranice, čo si môže dovoliť. Inokedy šikanovanie môže predstavovať prejav túžby po láske, ktorej sa mu nedostáva. Snaží sa takto získať pozornosť a obdiv okolia, a to aj za cenu negatívneho správania. Potvrdzuje si, že niekomu na ňom záleží.
„Neraz stojí za ubližovaním agresora jeho nízke sebavedomie, prípadne to, že jemu samému je ubližované inde, napríklad doma alebo v športovom tíme. Z obete sa môže stať útočník. Agresor môže mať tiež problémy s vlastnou agresivitou, hyperaktivitou alebo zneužívaním návykových látok. K ubližovaniu iným inklinujú aj osobnosti so znakmi narcizmu alebo psychopatie, ktoré majú nízky level empatie a šikanujú preto, aby zvýšili svoj pocit moci a vlastnej hodnoty,“ dopĺňa školská psychologička Kornélia Ďuríková.
Prečo šikanovanie riešiť?
„Všetky deti majú svoje práva. Napriek tomu sa v realite nedodržiavajú všetky. A keď hovoríme o šikane, pod právom tu myslím hlavne možnosť žiť život bez násilia a utrpenia,“ vysvetľuje psychologička Eva Smiková z Vedecko-výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Dodáva, že je nutné sa týmto javom zaoberať aj na pôdach škôl, pretože šikanovanie a kyberšikanovanie sa bežne vyskytuje v triedach, v akýchkoľvek skupinách detí či výchovných skupinách. Prehliadanie takéhoto správania zapríčiňuje u detí vážne a dlhodobé následky. „Dieťa z takejto skúsenosti len tak nevyrastie, ako si niektorí myslia. Zmenou školy sa na všetko nezabudne, také jednoduché to nie je,“ upozorňuje psychologička.
Následky kyberšikanovania môžu byť:
- psychosomatické problémy – bolesti brucha, poruchy príjmu potravy a spánku,
- pocity hanby, poníženia, osamelosti, hnevu, smútku, depresie, úzkosti,
- neustály strach a pocit ohrozenia,
- zanedbávanie školských povinností, zhoršenie prospechu, vyhýbanie sa škole, nosenie zbrane,
- pocit vlastného zlyhania, pokles sebavedomia a dôvery v ľudí,
- bezmocnosť a bezvýchodiskovosť,
- násilie voči iným, pomsta,
- sebapoškodzovanie, samovražedné myšlienky, samovražda.
Ďalším dôvodom, prečo nemožno fenomén kyberšikany medzi deťmi ignorovať, je aj fakt, že takéto konanie je čoraz rozšírenejšie. Potvrdzuje to aj prehľadová štúdia, ktorá sa pozrela na kyberšikanovanie medzi deťmi a dospievajúcimi globálne počas 5 rokov (2015 – 2019) a analyzovala 63 štúdií. Zistená priemerná miera páchania kyberšikanovania bola 25 %, v rozmedzí od 6% do 46 %, pričom v priemere sa obeťou stalo 33 % detí. So zisteniami z iných krajín korešpondujú aj výsledky prieskumu na Slovensku. Prieskum SNSĽP (2017/2018) odhalil, že s kyberšikanovaním má na Slovensku skúsenosť viac než tretina detí. Až 35 % žiakov základných a stredných škôl bolo niekedy obeťou alebo svedkom kyberšikanovania.
Hovorí sa, že násilie plodí násilie. A platí to aj v prípade šikanovania. Jeho prehliadanie v kolektívoch podporuje agresívne deti, aby v ubližovaní obetiam pokračovali a môžu sa stávať vzorom pre ďalšie deti. „Ak majú dospelí postoj, že si šikanovanie nevšímajú alebo ho z rôznych dôvodov nechcú vidieť, dávajú tak agresorom moc v tom pokračovať. Takéto deti si povedia, že veď dospelí to videli a nič s tým neurobili. Je to akceptovateľné,“ vysvetľuje psychologička Eva Smiková.
Kyberšikanovanie je trestný čin
Môže sa nám zdať, že agresivita u detí je ako taká zlá. Psychologička Eva Smiková ale hovorí, že aj v detskom veku je pre človeka prirodzená. Napríklad v období okolo 2-3 rokov nám pomáha k uvedomeniu si seba, k sebapotvrdzovaniu a formovaniu vlastného „ja“. Agresivita je jeden z predpokladov našej individualizácie. Rozdiel je však v tom, ako svoju agresivitu s pribúdajúcim vekom používame. „Úlohou detstva je naučiť sa, kedy a voči komu byť agresívny,“ hovorí psychologička Eva Smiková.
Pokiaľ sa tejto zručnosti deti v správny čas nenaučia, musia poznať postihy, pretože škody na iných, ktoré môžu napáchať, môžu mať obrovské rozmery. Od júla 2021 je kyberšikana na Slovensku trestným činom, za ktorý páchateľovi hrozí odňatie slobody až šesť rokov v závislosti od závažnosti trestného činu.
Zistite tiež, čo môže urobiť rodič, ak jeho dieťa zažije kyberšikanu.